Zpět na blog
Tipy a triky

Java 8

Skillmea tím
19.09.2018
3 minuty čtení

Java 8 je veľký balíček novej funkcionality oproti Java 9 a java 10. Tie sú menšie a odzrkadľujú taktiku tvorcov javy vydávať nové verzie častejšie s menším balíkom novej funkcionality. V tomto článku si povieme najvýraznejšie zmeny z Java 8.

Funkcionálne rozhrania

Rozhranie, ktoré má len jednu abstraktnú metódu je považované za funkcionálne rozhranie. Pre lepšie načrtnutie v kóde môžeme a je odporúčané pridať anotáciu @FunctionalInterface.

import java.lang.FunctionalInterface;

@FunctionalInterface public interface FunctionalInterfaceExample {     void print(); }

Lambda výrazy

Ok, chceme pridať do javy možnosť definovať funkcionalitu bez toho aby patrila špecificky pod nejakú triedu. Tieto funkcie chceme vkladať do metód ako parametre. Čo spravíme? Tvorcovia javy sa asi takto nezamýšľali, ale my sme sa takto zamysleli a odpoveď je – použijeme lambda výrazy.

Každá lambda má ako typ funkcionálne rozhranie s jej odpovedajúcou metódou. V príklade vyššie máme rozhranie s metódou print. Táto metóda nevracia nič a neprijíma žiadne parametre. Musíme vytvoriť aj taký lambda výraz – teda nebude obsahovať return a nebudeme mať žiadne návratové hodnoty.

() -> System.out.println("Hello Word")

Takto vložíš lambda výraz do metódy:

printHelloWord(() -> System.out.println("Hello Word"));

Samotná metóda prijíma na vstupe práve dané funkcionálne rozhranie:

public void printHelloWord2(FunctionalInterfaceExample printHello)

Viac o lambda výrazoch sa dozvieš z môjho online kurzu Java pre pokročilých, videá o lambda výrazoch sú zadarmo.

Streams

Streamy poskytujú zjednodušenú prácu s dátovými kolekciami. Poskytujú viacero užitočných metód ako sú napríklad filter, sorted, map a iné. Ak stream préjde cez všetky elementy v kolekcii, tak bude prázdny. Teda ak chcem znovu použiť ten istý stream, tak zbytočne, lebo tam už nebudú dáta. Musíš si vytvoriť nový stream.

Nový stream vytvoríš napríklad pomocou stream metódy nad kolekciami.

List<Osoba> osoby = Arrays.asList(
         null,
         new Osoba("Jaro", "Beno", 30),
         new Osoba("Peter", "Kridlo", 55),
         new Osoba("Karol", "Otko", 18),
         new Osoba("Karol", "Beno", 18),
         new Osoba("Peter", "Otko", 20),
         new Osoba("Fedor", "Ronald", 84)
 );
 
 osoby.stream();

Máš zoznam osôb a chceš z daného zoznamu získať všetky veky osôb starších ako 50 rokov a majú byť zoradené podľa veku. Čo spravíš? Použiješ stream a jeho metódy – tieto metódy akceptujú funkcionálne rozhrania, teda tam dáš lambda výrazy.

List<Integer> veky = osoby.stream()
         .filter(osoba -> osoba.getVek() < 50)
         .sorted(Comparator.comparing(Osoba::getVek))
         .map(Osoba::getVek)
         .collect(Collectors.toList());

Kolekcie, ktoré sú iterovateľné, majú metódu forEach – ktorá získa stream a prejde všetky elementy.

veky.forEach(System.out::println);

 

Method reference

Po slovensky referencia na metódu. Všimni si príklad z hora: Osoba::getVek. Znamená to, že z triedy Osoba použi metódu getVek. To isté sa dá zapísať aj pomocou lambda výrazu takto osoba -> osoba.getVek(). Ale pomocou referencie si to zjednodušíme lebo java vie, aký je vstupný parameter – je to osoba a vie, že voláš getVek. Tak stačí napísať Osoba::getVek. Metódu voláš bez zátvoriek.


Ďalší článok o Jave už čoskor. Prihlás sa k odberu noviniek a nezmeškaj žiadný nový blog.

 

Skillmea tím

Sme jednotka v online vzdelávaní na Slovensku.

Na našom webe nájdeš viac ako 260 rôznych videokurzov z oblastí ako programovanie, tvorba hier, testovanie softwaru, grafika, UX dizajn, online marketing, MS Office a pod. Vyber si kurz, ktorý ťa posunie vpred ⏩

Mohlo by tě zajímat

Tipy a triky
15.08.2018
Miroslav Beka

Websockety vo Flasku

Websockety vo Flasku Ak si sa niekedy stretol s výrazom websocket a chcel by si sa dozvedieť, čo to vlastne je a ako sa to používa v Python aplikácii, tak tento článok je práve pre teba. Štandardne tvoj prehliadač komunikuje na webe pomocou http protokolu. Klasický http protokol ponúka jednoduchú komunikáciu. Pošle sa request a ako odpoveď dostanem response. Tento klasický komunikačný spôsob nebol dostatočný pre dnešné moderné aplikácie. Bola potreba pre komunikačný kanál, ktorý bude slúžiť na obojsmernú komunikáciu. HTTP by mal byť viac-menej bezstavový a klient a server medzi sebou komunikujú iba keď treba, inak je spojenie medzi nimi uzavreté. Navyše, prehliadač (klient) musí požiadať server o komunikáciu a server môže na túto žiadosť odpovedať. Tá žiadosť, to je ten http request. Inak server nevie kontaktovať klienta len tak sám od seba. Pri websocketoch je to inak. Ide o komunikačný kanál, ktorý sa otvorí raz, na začiatku a potom sa používa na komunikáciu klienta a servera v oboch stranách. To znamená, že server môže posielať dáta zároveň čo klient posiela dáta na server. Toto sa odborne volá full-duplex. Web socket má menší overheat prenosu dát, vie byť real-time a hlavne, server môže posielať dáta na klienta bez toho, aby si ich klient musel explicitne vyžiadať requestom. Toto je užitočné napríklad pri aplikáciách, ktoré zobrazujú real time dáta a server posiela tieto dáta klientovi. Takže ak nastane nejaká zmena dát, server ich proste pošle na klienta. Toto predtým nebolo možné spraviť iba pomocou http protokolu. Minimálny príkladNajlepšie je vyskúšať si tieto koncepty v praxi. Dnes budeme pracovať s Flaskom, knižnicou SocketIO a javascript knižnicami socket.io a jQuery. Budem predpokladať, že Flask aplikácie aspoň trochu poznáš. Začneme tým, že si vytvoríme nové virtuálne prostredie: $ mkdir websockets_primer $ cd websockets_primer $ virtualenv venv $ . venv/bin/activate (venv) $Nainštalujeme závislosti, ktoré budeme potrebovať: (venv)$ pip install flask, flask-socketioV čase písania tohto článku som používal verzie Flask==1.0.2 a Flask-SocketIO=3.0.1. Keď už máme pripravené prostredie a nainštalované závislosti, spravíme nový súbor server.py from flask import Flask from flask import render_template from flask_socketio import SocketIO app = Flask(__name__) app.config["SECRET_KEY"] = "secret" socketio = SocketIO(app) @app.route("/") def index(): return render_template("index.jinja") @socketio.on("event") def handle_event(data): print(data) if __name__ == '__main__': socketio.run(app, debug=True)Na začiatku máme importy ako pre každú inú Flask aplikáciu, avšak pribudlo nám tam from flask_socketio import SocketIO. Tento naimportovaný modul je v podstate to isté ako iné Flask rozšírenia. Inicializáciu websocketov vo Flask aplikácií spravíme pomocou riadku socketio = SocketIO(app). Pomocou tohto objektu socketio budeme príjmať a odosielať správy. Minimálna aplikácia by mala mať aspoň jednu stránku. V našom prípade to bude index.jinja. Toto je treba pretože musíme poskytnúť aj klientskú časť našej aplikácie. Tam bude javascript knižnica socketio a nejaké ďalšie funkcie. Websockety vedia prijímať a posielať správy. Spravíme zatiaľ len prijímanie správ. Pomocou riadku socketio.on("event")definujem handler pre udalosť event. V tomto prípade jednoducho vypíšem dáta na konzolu. @socketio.on("event") def handle_event(data): print(data)Posielanie a prijímanie dát na oboch stranách (klient a server) prebieha ako event. Toto je dôležitý fakt, pretože architektúra aplikácie založenej na eventoch (event driven architecture) funguje trošku inak ako klasické volanie funkcie. Nehovorím, aby si mal z toho paniku teraz, ale maj to na pamäti. Ak poznáš Flask aplikácie, tak spustenie appky vyzerá zväčša takto if __name__ == "__main__": app.run("0.0.0.0", debug=True)My ale musíme appku spustiť inak, pretože používame websockety. Spustíme ju pomocou objektu socketio, ktorý sme si vytvorili na začiatku. if __name__ == '__main__': socketio.run(app, debug=True)Teraz musíme ešte vytvoriť 2 súbory. Snažíme sa renderovať index.jinja a taktiež musíme vytvoriť hlavný javascript súbor, do ktorého budeme písať klientskú časť našej websocketovej ukážky. Vytvorím priečinok templates a do neho súbor index.jinja <!DOCTYPE HTML> <html> <head> <title>Websockets test</title> <script type="text/javascript" src="//code.jquery.com/jquery-1.4.2.min.js"></script> <script type="text/javascript" src="//cdnjs.cloudflare.com/ajax/libs/socket.io/1.3.5/socket.io.min.js"></script> <script type="text/javascript" src="{{ url_for("static", filename="js/main.js")}}"></script> </head> <body> <form id="emit_event" method="post"> <input type="submit" value="emit"> </form> </body> </html>Dôležité sú 3 importy v hlavičke html dokumentu. Prvý importuje jQuery, druhý importuje knižnicu na prácu so socketmi socketio a posledný import je pre náš main.js súbor, ktorý musíme ešte vytvoriť. Inak, tento html dokument obsahuje len jeden formulár s jedným tlačítkom. To budeme používať na posielanie správy cez websocket. Vytvoríme priečinok static v ňom js a v ňom už konečne súbor main.js Obsah bude vyzerať asi takto: $(document).ready(function() { var url = location.protocol + "//" + document.domain + ":" + location.port var socket = io.connect(url); $("form#emit_event").submit(function(event) { socket.emit("event", "test message"); return false; }); });Toto je hlavná logika klientskej časti. Z tadeto budeme prijímať a posielať správy cez websockety tak isto ako na serverovej časti. Pomocou riadku var socket = io.connect(url); sa pripojím na môj server. Následne pomocou jQuery upravím správanie buttonu, aby pri stlačení poslal správu. Na to slúži funkcia socket.emit() Okej, základ máme hotový a môžeme teraz skúšať posielať správy. Aplikáciu spustím pomocou príkazu: (venv)$ python server.py WebSocket transport not available. Install eventlet or gevent and gevent-websocket for improved performance. * Serving Flask app "server" (lazy loading) * Environment: production WARNING: Do not use the development server in a production environment. Use a production WSGI server instead. * Debug mode: on * Running on http://127.0.0.1:5000/ (Press CTRL+C to quit) * Restarting with stat WebSocket transport not available. Install eventlet or gevent and gevent-websocket for improved performance. * Debugger is active! * Debugger PIN: 478-618-530Otvorím prehliadač na http://localhost:5000 a zobrazí sa mi jeden button. Keď ho stlačím na konzole mi vyskočí: test messagePoďme teda preskúmať, aké možnosti nám poskytuje táto knižnica socketio. Príjmanie správAko som už spomínal, prijímanie správ na oboch stranách prebieha ako event. V Pythone musíme pre takýto event definovať handler. V javascripte používame tzv. callbacky. V princípe ide o to isté, ale každý jazyk má svoje vlastné technické riešenie a my si toho musíme byť vedomí. Každý event, ktorý chcem prijať musím mať nejaké meno. V príklade sme mali názov event. Môžem ale použiť čokoľvek @socketio.on("foobar") def handle_data(data): print(type(data)) print(data)Taktiež dáta sa automaticky menia na príslušný typ. Ak v javascripte pošlem string, tak string dostanem aj na serveri. Tak isto to platí pre iné dátové typy ... $("form#emit_event").submit(function(event) { socket.emit("foobar", "message"); socket.emit("foobar", [1,2,3,]); socket.emit("foobar", {data : "message"}); return false; }); ...Po odoslaní udalostí dostanem výpis na serveri <class 'str'> message <class 'list'> [1, 2, 3] <class 'dict'> {'data': 'message'}Handler taktiež môže mať viacero argumentov @socketio.on("sum") def handle_sum(arg1, arg2): print(arg1 + arg2)Upravíme javascriptovú časť a zavoléme event s viacerými argumentami ... $("form#emit_event").submit(function(event) { socket.emit("sum", 23, 47); return false; }); ...Namespace patrí medzi ďalšie funkcie, ktoré mám knižnica SocketIO ponúka. Každý event si môžeme rozdeliť podľa namespaceov. To nám dáva ďalšie možnosti organizácie eventov. @socketio.on("sum", namespace="/math") def handle_sum(arg1, arg2): print(arg1 + arg2)Avšak pozor! Na strane klienta sa musíme teraz pripojiť na inú url $(document).ready(function() { var namespace = "/math"; var url = location.protocol + "//" + document.domain + ":" + location.port; var socket = io.connect(url + namespace); $("form#emit_event").submit(function(event) { socket.emit("sum", 23, 47); return false; }); });Ďalšia vychytávka je to, že každý event, ktorý pošleme, vie zavolať callback potom, čo sa vykonal. Napríklad z javascriptu pošlem nejaké dáta na server a server mi ešte dodatočne potvrdí, že dáta boli spracované. Aha takto ... $("form#emit_event").submit(function(event) { var ack = function(arg){console.log(arg)}; socket.emit("sum", 23, 47, ack); return false; }); ...Ak chcem, aby sa callback zavolal, musím v Pythone vrátiť nejakú hodnotu z vykonaného handlera => return True @socketio.on("sum", namespace="/math") def handle_sum(arg1, arg2): print(arg1 + arg2) return TrueMusím si otvoriť v prehliadači konzolu (ja používam chrome) a keď stlačím tlačítko, dostanem výpis na konzolu Posielanie správPosielať eventy sme už posielali, ale iba z javascriptu. V Pythone to vyzerá veľmi podobne. Používame 2 funkcie send a emit medzi ktorými je zásadný rozdiel. Najprv musíme importovať z knižnice flask-socketio from flask_socketio import send from flask_socketio import emitupravíme funkciu na sčítavanie @socketio.on("sum", namespace="/math") def handle_sum(arg1, arg2): value = arg1 + arg2 print("{} + {} = {}".format(arg1, arg2, value)) send(value)a pridáme handler v javascripte aby sme mohli tento event zachytiť. ... $("form#emit_event").submit(function(event) { socket.emit("sum", 23, 47); return false; }); socket.on("message", function(data){ console.log("received message: " + data) }); ...Všimni si, že teraz som použil handler, ktorý spracováva event s názvom message. Nie je to náhoda. Ide totiž o to, že funkcia send posiela tzv. unnamed event. Tieto eventy sa vždy posielajú na handler, ktorý spracúva message. Narozdiel od funkcie send, funkcia emit posiela už konkrétny event a musíš mu dať názov. Skúsme teda pozmeniť náš príklad @socketio.on("sum", namespace="/math") def handle_sum(arg1, arg2): value = arg1 + arg2 print("{} + {} = {}".format(arg1, arg2, value)) emit("result", value) ... socket.on("result", function(data){ console.log("sum is: " + data) }); ...BroadcastingVeľmi užitočná funkcia je broadcastovanie, čo už z názvu vyplýva, že eventy sa budú vysielať na všetkých pripojených klientov. Dajme tomu, že zmeníme funciu emit na broadcastovanie @socketio.on("sum", namespace="/math") def handle_sum(arg1, arg2): value = arg1 + arg2 print("{} + {} = {}".format(arg1, arg2, value)) emit("result", value, broadcast=False)Teraz, keď si otvoríš 2 prehliadače a v jednom stlačíš button, výsledok súčtu sa ukáže vo všetkých prehliadačoch note: callbacky sa pri broadcastovaní nebudú vykonávať ZáverWebsockety majú mnoho využití. Tento článok bol len úvod a prehľad niektorých základných funkcií. V budúcom blogu spravíme malú aplikáciu postavenú na websocketoch. Máš nejaké otázky k článku? Napíš ju do komentára.
Tipy a triky
06.06.2018
Skillmea tím

7 dôvodov, prečo sa ľudia na vašom webe neregistrujú

Weby sú o biznise. A teraz nemám na mysli vývojárske firmy a mladé dynamické “desing studios”. Hovorím o biznise ako takom - o činnosti, pri ktorej sa vymieňajú hodnoty (ako peniaze a tovar) k vzájomnej spokojnosti oboch strán. Vy máte super obsah, návštevníci vašich stránok zase svoje kontaktné údaje. Tak si podáte ruky a dohodnete obchod. Moje články za tvoj e-mail. Jednoduché, nie? Nie. Registračný proces je vcelku zložitá záležitosť a nie vždy funguje tak, ako by sme si predstavovali. Web môže mať veľa návštevníkov, no len veľmi málo sa aj zaregistruje. Prečo? Nuž, keď sme web vymýšľali, mohli sme nevedomky urobiť pár chýb. Tak po prvé… 1. Sme v tom, že registračný proces rovná sa registračný formulárSamozrejme, že je dôležité mať pekný a použiteľný formulár. Názvy nad inputmi pre vertikálne skenovanie, absencia CAPTCHA pre duševný kľud, poznáme. Ale registrácia nezačína vypĺňaním políčok. Ak sme návštevníka dostali až sem, máme už vlastne spolovice vyhraté - registračný proces formulárom nezačína, ale končí. Ďalšou chybou teda môže byť, že… 2. Zabúdame na to, že registračný proces rovná sa motivácia“Ahoj, sme Triad a robíme efektívny digitálny marketing tak, aby to bavilo nás aj našich klientov”. Nejako takto by mohla vyzerať vaša value proposition (nechce sa mi hľadať slovenský preklad), ak by ste boli Triad. Lenže nie ste, tak si vymyslite vlastnú. Pamätajte, že návštevníci stránok sú sebci a zaujíma ich len to, čo im prinesiete. Kašlú na vašu misiu, víziu a počet šálok kávy vypitých od začiatku roku. Prečo by s vami mali robiť biznis, keď im nedáte jasne najavo, akú hodnotu im prinášate? Prečo by sa mali registrovať práve u vás? Povedzte im to. Jednoducho, zrozumiteľne, hlavne nepreháňajte. S tým súvisí ďalší bod. 3. Neosobné a nudné webové copyAko hovorí Adam Javůrek, vo webovom copy sú sväté 3 slová: vy, váš a zdarma. Schválne, skúste použiť všetky. Buďte priateľskí, s užívateľmi sa rozprávajte. Gombík “Registrujte sa” je prívetivejší ako “Registrovať”, alebo “Registrácia”. Vyznačte dôležité časti, text štruktúrujte. Oh, a skráťte ho. Na polovicu. A potom ešte raz. To, čo je na vás super musíte vedieť povedať počas krátkej cesty výťahom. Je váš produkt alebo obsah zdarma? Povedzte to. A ešte raz - nie ste najlepší, najkrajší a neviete všetko. Svojim návštevníkom dajte jasný a zrozumiteľný dôvod, prečo sa u vás majú registrovať. Bez preháňania. Všetky kecy na svete však nenahradia osobnú skúsenosť - občas na to pozabudneme a potom vzniká… 4. Obsah skrytý pod registračnou hradbouTo je tak. Kliknem na nadpis článku alebo odkaz v zmysle “zistiť viac” (moje obľúbené, BTW, keď nejdem ďalej čítať, ale “zisťovať”). Vyskočí na mňa modálne okno s formulárom a vrieska po mne čosi o registrácii. Skúsim ďalší odkaz, situácia sa opakuje. Odchádzam. Povedzme, že zháňate cukríky a narazíte na dvoch predavačov. Benďo a Jožo. Benďo bude svoje cukríky vynášať do neba a opisovať ich úžasnú chuť. Jožo otvorí balíček a rovno vás ponúkne. Od koho si cukríky kúpite? Jožova prefíkaná obchodná taktika stojí na princípe reciprocity - ak dáš najprv niečo ty mne, ja budem viac ochotný dať niečo tebe. Preto ak máte super obsah, neskrývajte ho pred návštevníkmi. Ukážte im ho. S tým, že keď ho budú chcieť vidieť celý, nech sa zaregistrujú. Svoj e-mail vám poskytnú veľmi radi, ak budú vedieť, do čoho idú. Apropo, do čoho idú… 5. Príliš veľký záväzokRegistrácia na webe je veľké rozhodnutie. Nie, vážne. Sú to cudzie stránky, neviem, kto ich vlastní. Komu dávam svoj e-mail? Na čo všetko ho použije? Čaká ma spambox plný super piluliek a členov nigérijskej kráľovskej rodiny? A načo chcú moje telefónne číslo? PSČ? Zbláznili sa? Tak. Buďte transparentní. Ľudia nemajú radi záväzky, ukážte im teda, že sa nemajú čoho báť. Budete im posielať newsletter? Tak im ho ukážte. Ako vyzerá, čo obsahuje a hlavne - ako často sa naňho môžu tešiť. Môžu si účet kedykoľvek zrušiť? Povedzte im to. Pridajte aj vetu o tom, že informácie neposkytnete tretej strane (a skúste to aj dodržať). A uistite ich, že to celé nezaberie viac ako minútu ich času. Ešte jedna vec. Veľa webov prichádza o obrovský zdroj dôvery v očiach ich potencionálnych užívateľov - robia jednu zásadnú chybu… 6. Skrývanie ostatných užívateľovMáte super web plný super obsahu, kde chodí veľa super ľudí? Ukážte ich. Čo všetko tam robia? Jožo práve číta článok o červených pandách? Benďo v špeciálnej aplikácii zistil, kde v jeho okolí sa pandy dajú skvelo pozorovať? Prečo sa nepochváliť? Možno tam dokonca nájdem nejakých kamošov z Facebooku. A prečo by som sa neregistroval, keď tam už sú moji známi, ktorí to preverili za mňa? Volá sa to social proof a viac o ňom zistíte v Googli. Nejaké knihy o tom zoženiete aj na Amazone. A vôbec, keď už o nich hovorím. Títo veľkí hráči míňajú milióny na UX testovanie, musia mať super premakanú registráciu. Spravíme to ako oni. Nemôže to dopadnúť zle. Alebo hej? 7. Opakovanie po ostatnýchAk sa nevoláte Bezos (čo určite nie, lebo čítate článok v slovenčine), zapíšte si za uši: nie ste Amazon. Ani Google, ani Alza ani lokálny opravár plynových bojlerov. Vy ste vy. Pri navrhovaní registračného procesu treba vždy vychádzať z vlastnej situácie a vlastných skúseností. Internetoví giganti majú určite veľmi dobre zvládnutý registračný proces, no nikto z nás nevidí do ich cieľov, štatistík a stratégie. To čo funguje pre nich nemusí fungovať pre vás. Na druhej strane, inšpirovať sa niekde treba, takže… Trochu inšpirácieTu je niekoľko známych webových produktov, ktoré majú podľa mňa vynikajúco zvládnutý registračný proces. Čo majú spoločné, je predovšetkým jednoduchosť - jasne komunikujú, ako mi pomôžu (či už pomocou textu alebo obrázkov) a okamžite mi ponúknu možnosť ich bezbolestne začať používať. • Intercom • Basecamp • Dropbox Autorom blogu je Roman Pittner, lektor online kurzu Dizajn pre obrazovky. Ak máš k blogu otázky, neváhaj ich napísať do komentárov.
Tipy a triky
03.04.2018
Martin Lipták

Ako vie programátor samouk dobehnúť tých, čo študovali na univerzite

Čo sa učia na univerzitáchSi programátor samouk a rozmýšľaš, ako to vyzerá na univerzite? Už si videl všetky online kurzy, máš za sebou 10 vlastných projektov a začínaš v novej práci ako Web developer. Ako dobehnúť ľudí, ktorí 5 rokov študovali informatiku? Dá sa to vôbec? Pred 3 rokmi som skončil FIIT (Fakulta informatiky a informačných technológií) na STU v Bratislave a tiež som rozmýšľal, čo všetko mi škola dala. Je toho veľa a som veľmi rád, že som si vybral takú cestu. Na druhej strane, keby som túto možnosť nemal, väčšinu vecí by som sa naučil aj inde. Čo boli pre mňa tie najdôležitejšie veci? Asi už tušíš, že je to celé veľmi subjektívne a určite neber tento článok ako univerzálny návod. Študentský životBýval som na intrákoch v Mlynskej doline a jeden semester som strávil na programe Erazmus v Španielsku. Boli to kamarátstva a zážitky, na ktoré sa dá spomínať celý život. Pre samoukov: Ak si študoval na akejkoľvek vysokej škole, vieš o čom hovorím. Inšpiratívni ľudiaSpoznal som veľa spolužiakov a učiteľov, ktorí ma vo veľa veciach posunuli ďalej. S mnohými som doteraz v kontakte a môžem sa na nich spoľahnúť, keby som potreboval pomoc. Pre samoukov: Skvelých ľudí nájdeš aj v pracovných kolektívoch. Obklop sa takými, ktorí sú lepší ako ty sám. Na škole sa organizovalo veľké množstvo podujatí a učitelia nás motivovali chodiť na stretnutia programátorov mimo školy, kde som spoznal veľa ďalších ľudí. Pre samoukov: Hľadaj si kamarátov na rôznych udalostiach pre programátorov, ktorých je viac než dosť v každom väčšom meste (napríklad taká Rubyslava alebo Reactive meetups a veľa ďalších). SamostatnosťOd intrákov a štúdia v zahraničí, až po prácu na zadaniach, projektoch a záverečných prácach. Aspoň na FIIT to bolo tak, že ťahať to musel sám študent a učiteľ mu len pomáhal alebo niekedy aj nepomáhal. Zasekol si sa pri zadaní a termín je zajtra? Použi Google, alebo sa poraď so spolužiakmi, ale vyrieš to. Ak tvoje zadanie nebude do 00:00 CEST v odovzdávacom systéme, nikoho nebudú zaujímať tvoje výhovorky a predmet si zopakuješ ďalší rok. Ak sa ti nazbiera takýchto predmetov viac, letíš zo školy. Pre samoukov: Tak ako si spravil tých 10 vlastných projektov, aj v práci budú očakávať, že sa vecí chytíš a dotiahneš ich samostatne do konca. To ale neznamená, že sa nemáš pýtať (najskôrskús Google) a požiadať o pomoc, keď ju potrebuješ. Práca v tímeNa mnohých školských projektoch som nepracoval sám. Na tímovom projekte sme boli až 7 a museli sme sa vysporiadať s odlišnými názormi a dokonca cieľmi v projekte. Pre samoukov: Máš za sebou tých 10 projektov, pri ktorých si sa naučil samostatnosti. V práci budeš obklopený ľuďmi a musíte spolu čo najlepšie vychádzať. Volá sa to soft skills a dá sa to natrénovať. VedomostiNa čo všetko si spomeniem 3 roky po skončení školy? O čom boli všetky tie predmety? • Ako funguje počítačový hardvér a ako sa z jednotiek a núl stanú programy - logické obvody a počítačové architektúry. • Ako funguje operačný systém - ovládače zariadení, IO, systémové volania, procesy, vlákna (threads), synchronizácia, správa unixových systémov a shell skripty. • Ako funguje Internet a čo je HTTPS, DNS, POP3, IP a Ethernet - 7 vrstiev počítačových sietí a ako spolu súvisia všetky tieto protokoly. • V čom sa líšia paradigmy programovania - procedurálne programovanie v C, objektovo-orientované v Jave, funkcionálne v Lispe a logické v Prologu. Pozri môj prvý projekt v C, ktorý som nahral do školského systému na automatické testovanie :) • Čo znamená zápis O(n) a ako určiť zložitosť algoritmov? Ako môže efektívny algoritmus vypočítať výsledok za 1 milisekundu a neefektívny by to počítal týždne? Vyvážené binárne stromy, hashing, grafy a iné dátové štruktúry. • Čo je to Turingov stroj? Prečo sú regulárne výrazy regulárne? Čo je abstraktný syntaktický strom? Základná teória informatiky, na ktorej stoja všetky programovacie jazyky. • Je umelá inteligencia naozaj inteligentná? Hrubá sila a heuristiky, ktoré riešia zložité problémy, neurónové siete, genetické algoritmy a odvodzovacie stroje. • Aké sú výzvy paralelného programovania? Klasické problémy synchronizácie, vlákna, mutexy a semafory. • Čo je to databáza? Návrh dátových modelov, písanie dopytov (queries), optimalizácia indexmi a kedy použiť NoSQL. • Úvod do analýzy dát (data science). Lineárna regresia, neurónové siete, support vector machines, clustering a časové rady. • Ako manažovať softvérové projekty? Vodopád alebo agilné metodológie, dôležitosť testovania a dokumentácie, návrh požívateľských rozhraní, kvalita kódu a návrhové vzory. • Ako robiť výskum? Návrh hypotéz, ich vyhodnocovanie experimentmi, meranie dát, písanie a zverejňovanie výskumných článkov. • Zopár predmetov o ekonómii, práve a psychológii bolo príjemným oddychom od technických vecí. • Webový vývoj v Ruby on Rails. Toto je to, čomu sa teraz venujem v práci. Pre samoukov: Vyzerá to ako veľmi dlhý zoznam, ale väčšinu z týchto vecí sa vieš naučiť v praxi. Sú však veci, ku ktorým sa nedostaneš. Ak sa od začiatku zameriavaš na webový vývoj v PHP, asi sa nebudeš do hĺbky zaoberať hardvérom, prekladačmi (compilers) a operačnými systémami. A väčšina ľudí sa asi nebude zaoberať výskumom. Takže ako dobehnúť tých, ktorí študovali FIIT?• Obklop sa ľuďmi, od ktorých sa môžeš veľa naučiť. Nájdeš ich v práci a na stretnutiach programátorov. • Nečakaj, že ti vždy povedia ako máš veci robiť. Samostatnosť je ale aj vedieť požiadať o pomoc, keď ju potrebuješ. • Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, programovanie je viac o ľuďoch ako o počítačoch. Pracuj na svojich soft skills a komunikácii v tíme. • Snaž sa porozumieť veciam do hĺbky. Ako fungujú regulárne výrazy? Prečo potrebuje databáza indexy? Aký je rozdiel medzi http:// a https://? V čom sú výhody SCRUM-u? • Uč sa veci mimo tvojej špecializácie. Vyvíjaš weby? Skús spraviť natívnu mobilnú aplikáciu. Čo tak si cez víkend naprogramovať ovládač do operačného systému alebo kompilátor? Máš otázky k tomuto blogu? Neváhaj ich napísať do komentárov.

Nezmeškaj info o nových kurzoch a špeciálnych ponukách