Servery pro začátečníky II.

Linuxové servery vládnu svetu a preto prichádza pokračovanie serverového kurzu. V prvom serverovom kurze sme si ukázali základné veci ako bolo MySQL, PHP či Apache. Následne prišli Skriptovacie kurzy, v ktorých sme si okrem iných vecí ukázali aj nasadenie a deploy webov.  

A v tomto kurze sa snažím nadviazať na tieto kurzy a pridať niečo iné. A teda Apache vymeníme za Nginx a ručné nasadenie webov, vymeníme za automatizovanú možnosť, ktorú nám ponúka GitLab. Ďalšie veci ako nastavenie SFTP prístupu, jednoduché DNS, či autorizácia cez LDAP sú už len takou čerešničkou na torte, ktorou si zjednodušíte mnohé veci. 

A preto úvod bude ľahký, aby sme nešli cestou “liečba šokom”. Najskôr prejdeme základné nastavenie a teda inštaláciu Ubuntu 20.04 spolu s nastavením statickej IP adresy. Následne si ukážeme, kde túto IP adresu zmeníme a zmeníme ju znovu. Pretože nie vždy si môžeme nastaviť IP adresu už pri inštalácii. A po tomto krátkom zahrievacom úvode si ukážeme to, na čo zatiaľ nebol priestor v žiadnom predchádzajúcom kurze. Nastavíme si posielanie emailov. Prečo? No aby sme mali prehľad o systéme, ale najmä preto, aby sme v prípade potreby mohli poslať email aj z našich scriptov. 

Predtým, než pôjdeme na Nginx si nainštalujeme jednoduché DNS. Uľahčí nám mnohé veci, ale príliš ho rozoberať nebudem, pretože nás čaká niečo dôležitejšie a obšírnejšie. Nginx. O ňom ste určite už počuli. Ale nebudem sa snažiť tieto dva systémy porovnať, ale budem sa snažiť ukázať, čo všetko sa sním dá robiť. Teda nie všetko, ale snáď aspoň nejaké to promile z funkčnosti obsiahnem. K Nginxu patrí aj FPM, bez ktorého sa nepohneme ďalej, a spolupráca Nginx-FPM a jeho pooly nám ukáže dosiaľ neobjavené možnosti nastavenia a prevádzkovania webu.  

Keď už budeme mať webov plnú hlavu, tak si odskočíme na nastavenie SFTP prístupu a tiež na predstavenie LDAPu, ktorým si tiež môžeme niekoľko vecí uľahčiť. Na začiatok to bude autorizácia používateľov. 

No a na záver dokončíme to, čo som spomínal v niektorom predchádzajúcom kurze. A teda že deploy webov nemusíme robiť manuálne, alebo manuálnym spustením scriptov, ale že môžeme využiť aj čarovné slovo: automatizácia. V tomto prípade to bude GitLab. Najskôr si ho teda nainštalujeme, aby sme mali nad ním plnú kontrolu, prejdeme základnými nastaveniami a následne budeme môcť testovať deploy. Ale predtým, než budeme môcť kód deploynúť, budeme potrebovať 2 veci. Runner, ktorý bude úlohy vykonávať a testy, ktoré budú kontrolovať či kód, ktorý chceme nasadiť spĺňa aspoň minimálne štandardy kvality a bude takou zárukou toho, že ak developer neskontroluje kód a testy lokálne, tak to spravíme my.